Keď sa zotmie

Ked ulica je tmavá,ozýva sa duša v tele uväznená,
je hravá,ked ulica je tmavá a ľudia sa menia aj ked to nevidia,
ich duša je s časti zviera,z jednej strany vyzerá svetlá,snehobiela,
ale jej odvrátená strana je zvrátená tvár,je temná,
plná zla no denne sa práve ona stáva produktom dňa,
vyvoláva tlak v dušiach, otvára tak brány mnohým,
možno mi podobným,
čo nemajú strach riskovať a hlavne prežiť niečo viac,
byť nočný tvor cítiť to zlo nie len to ale cítiť to telom,
byť priamo v tom,bez zbytočných slov,neukecáš to vieš to nechceš to,
priznávaš,je to hodená sieť pravidelne ked sa zotmie,
muchy sa chytia do lepidla raz dva,
časom sú ako prízrak cez den vidno ich zriedka,
ale ked po ulicami leje sa temnota všade je čierna tma,
zrazu chápeš ten moment je jediná svetlá chvíľa možno už aj tak čierneho života,ked ulica je tmavá pokiaľ Ty vieš aký máš smer,
sám rozhodneš či stratíš sa v nej alebo či v temnote objavíš stratenè,istè je že celý tento let stále má nádej uspieť,
pocítiť úspech vykročit vpred,uvolniť zviera v sebe,duša väznom je v tele,ale v tme je vidieť.