Erotická poviedka: Takéto niečo som ešte nezažila...

Neistá som vkročila do novej triedy. Sadla som si úplne dozadu a stihla som si všimnúť pohľady mojich nových spolužiakov. Akoby aj nie, nenosím spodnú bielizeň, teda väčšinou. Spolužiačky si začali niečo šepkať, ale bolo mi to jedno. Jasné, znovu som stredobodom pozornosti, ako vždy. Určite si všimli aj to, že som od nich minimálne o päť rokov staršia a že na mojom prsteníku žiari jemná zlatá obrúčka.
Vyučovanie prebehlo v poriadku, bola som rada, že si dobehnem niečo, čo som kvôli tehotenstvu zanechala. Neľutujem to, mám nádhernú dcéru a teraz možnosť niečo dokázať. O dva dni sa konala párty, zoznámila som sa s pár externistami, ktorí mi boli rovesníkmi. Celý večer som cítila, že sa na mňa niekto díva, otočila som sa a pri bare som ho zbadala. Svojho spolužiaka som si stihla všimnúť už v triede. Vysoký a mocný chlap, už dávno nie dieťa. Usmial sa a ja som mu úsmev opätovala. Bavila som sa s novými spolužiakmi, zatiaľ čo ostatní 20-roční spolužiaci išli roztrieskať parket. Atmosféra v klube gradovala, bolo mi teplo a potrebovala som trochu uniknúť. Vonku som si do úst vložila cigaretu a vytočila číslo na mamu, aby som sa spýtala, či je všetko v poriadku. Úprimne, chcela som počuť aj svoju 3-ročnú dcérku a zaželať jej dobrú noc. Telefón zvonil naprázdno, zrejme už spali.

"Môžem?" nahol sa ku mne spolužiak s tým, že mi zapáli. Áno, ten spolužiak, čo ma celý večer pozoroval. „Vďaka." A už som vdychovala spolu s cigaretovým dymom aj jeho drahý parfum. Rozprávali sme sa o škole, o tom, odkiaľ sme a čo nám život ponúkol. Bol rozumný a priťahoval ma. Nebavilo ho to tam a z jeho úst zrazu vyšiel nápad, či neskočíme k nemu, neotvoríme fľašu a zábava môže pokračovať, možno trošku iným spôsobom. Nie som hlúpa ani naivná, no šla som. Možno kvôli tomu, že ma to lákalo, možno kvôli tomu, že som nechcela odmietnuť.




Býval v krásnom podkrovnom byte, spolu so svojimi spolubývajúcimi, ktorí ostali na párty. Za celý večer som sa alkoholu ani nedotkla, musím byť zodpovedná, opakovala som si... Bol milý a vlastne, mohla by som opísať milión jeho vlastností. Moje dlhé vlasy mi padali do tváre a neustále som si ich upravovala, prišlo mu to smiešne, svojou veľkou rukou sa ma opatrne dotkol a odhrnul mi prameň vlasov. Čas v tej chvíli zastal, naše pery si k sebe našli cestu, moja ruka spočinula v tej jeho, ani neviem ako, no bola som pred ním nahá, nahá v pocitoch, nahá celým svojím telom. Milovali sme sa, ako keby sme sa poznali dlhé roky a čakali na tento moment. Nikdy, naozaj nikdy som nič také nezažila.

Spravil ma možno päťkrát, no telo si pýtalo stále viac a viac, jeho pýcha tvrdla, cítila som, ako už nevládze, že sa prekonáva, pretože chce, aby to ešte chvíľu trvalo. Zatvorila som oči, z posledných síl som stisla všetky svaly, ktoré sa v mojom lone ukrývali a započula som jeho slastný ston. Obaja prekvapení, pretože sa spravil vo mne, modlila som sa, nech to nezanechá následky. Do očí sa mi hrnuli slzy šťastia aj slzy strachu a výčitiek. Pritúlil si ma, akoby vedel, čo mi behá v hlave.Zobudila som sa pod prikrývkou v jeho posteli. Bolo deväť hodín a ja som dávno mala byť v škole. Ticho uňho doma prerušil šramot, zrejme z kuchyne. Otvorili sa dvere, priniesol mi raňajky do postele. „Odpadlo nám vyučovanie, slečna študentka." Nemala som chuť sa zasmiať, ale musela som. „Ďakujem." A pery sa nám opäť stretli.

Nemusím vravieť, že pod srdcom nosím jeho dieťa. Že školu budem musieť dokončiť externe, že sa cítim hlúpo a zároveň šťastná a zamilovaná. Vydám sa po druhýkrát, moja dcéra bude mať súrodenca, dokončím školu a verím, že ten, ktorého prsteň som doteraz nosila, sa bude na to všetko dívať z hora a bude nás strážiť ako anjel.