Prihlásiť sa  |  Zaregistrovať
sk Slovakia  / 
dnes má meniny:
Eliška
Logo
Ivana
>
icon 16.05.2021 icon 19x icon 1155x
Život nám dáva situácie, ktoré sú pre niekoho možno nepochopiteľne no pre iných len hrou.

Bola sobota podvečer a ako pravidelne cez víkendy som sa prihlásil na pokec. Tá stránka ešte nebola tak skazena a dalo sa tam nájsť veľa priateľov a sem tam sa stalo že sa prihodil aj malý úlet.
Nepovedal by som, že ten večer bude večer, čo stretnem prvú no zároveň poslednú osôbku na tejto stránke.

RP-čka. Prišla správa bez fotky. Neodpisoval som na také správy, keď nemajú fotku. No ako tak čítam, zaujala ma. ,,Dobrý večer mladý pán...ako sa máte,, ? Pre mňa to bolo tajomné. Tajomné až do takej miery, že som odpísal. ,,Dobrý večer mladá dáma. Mám sa príjemne,,.
No a to bol začiatok tohoto príbehu. Písali sme si večer čo večer a len tak sme sa spoznávali. Na to, že nemala profilovú fotku, ma neznáma niečím zaujala. Zaujala ma svojim vyjadrovaním a bolo z tých riadkov cítiť, že je to osôbka veľmi inteligentná. Cítil som, z jej slov, že sa teší na mňa. Že sa tešila a čakala kedy sa pripojím. Hm nikdy sme si nedali presný čas a vždy sme sa narovnako prihlásili. Bože aká náhoda. My si musíme čítať myšlienky. Vravel som si.
Ivana pracovala v jednej nemenovanej banke a popri tomu si privyrábala v Nitrianskom divadle A.B.ako hosteska alebo také niečo. Proste navádzala ľudí aby si konečne sadli na to správne miesto a nemotali sa :) ako zabudnuté smeti. Písanie s Ivanou bolo pre mňa taaak tajomné a prekrásne. Túžil som ju vidieť a určite aj stretnúť. No zároveň som sa toho bál. To čaro by mohlo rýchlo vyprchať. Nechcel som aby sa ten pocit stratil. No zároveň som hral hrdinu, že mne nejde o vzhľad a tak som si od nej fotku nepýtal.
Prešli týždne a večer čo večer sme sa o sebe dozvedeli viacej a viacej. Pri písani s Ivanou som mal úsmev na perách. Teplo u srdiečka. No to spoznávanie ma strašne nadchlo, lebo bolo veľa nových a nových vecí čo som sa dozvedel. Bola zábavná no zase niekedy tajomna. Písanie bolo odvážnejšie a odvážnejšie. Veď to poznáte. Pri otázke či sa vie popísať ako vypadá sa mi zdalo, že preháňa. To nemôže byť pravda. Nemôžeš popisovať niekoho čo je môj Typ. Zakaždým som jej odpísal. No reakcia bola veľmi podobná, keď som jej popísal moje vlastnosti. Noooo samozrejme niečo sa prifarbilo. Ale, že si periem som neklamal. :).
No Ivana spravila ďalší krok. Prišla fotka. Božeeee. Pomyslel som si. Ta podoba Amande Seyfried. Ako tak nadherné mladé žieňa nemá partnera a prečo ja? Prečo som ju zaujal? Stále vo mne lietali myšlienky. Nooo nepatrím medzi škaredých no zase ani princ nie som aby ste si nemysleli. Taký malý Alan Delon :). Držal som svoje pocity na uzde a tváril som sa, že heej je pekná a že ok. Veď nebudem nahlas slintať. Ivana ma očarila bola to blondínka menšou postavou, veľkými očami, a hmmmm heeej aj prsia mala :). Nespomeniem si ako sme sa dohodli a z koho to vyšlo, že sa stretneme. Stretko v Nitre pred obchodným domom Mlyny. Celý deň som bol v práci nervózny. Pohľad na hodiny bol častejší. Nervozita stúpala ako pri štátniciach :). V duchu som si myslel, že som najivný. Určite nebude mať zuby. Alebo bude mať blany na prstoch. Hmm a čo keď príde niekto iny. Stále to vo mne lomcovalo.
15 ta hodina a ja čakám pred vstupom do Mlynov. V ruke kvetina a pozerám na križovatku z kadiaľ výjde. Stále som mal v hlave jej fotku. No zrazu sa môj zrak upriami na jedno dievča čo prechádza cez križovatku. Dievča menšej postavy s kapucňou na hlave vkusne oblečená kráča mojim smerom. Je to ona? Či? Pozerá mi do očí a usmieva sa. Nedokážem chytiť dych a ten teep...blíži sa 5 metrov 4. 3. 2. Ahoj Majo... Ten anjel stojí predomnov a pozerá mi do očí. Hmmm čo čert nechcel...či chcel, tak zo mňa vyletelo ,, jeeej má zuby,, V tom sa museli všetci čerti v pekle na mne zabávať. Ja som bol vygumovaný. Čistý retaaaaard čo jej ani kvet nepodal a hneď na zuby pozerá ako na koňa. Pane bože musí si myslieť, že retard.
No keďže bola Ivana veľmi inteligentné dievča, s úsmevom ma chytila za rameno a pohli sme sa do takej malej kaviarne kde sme si sadli. Sňala si bundu a ja samozrejme ako správny genleman som ju zavesil.
Hneď to vidíte či je človek inteligentný. Jej pôvab sa nedá opísať. Nie som chalan, ktorého hneď bárs ktorá žena ohúri. No slečnu záhadnú som si pomaly púšťal k srdiečku.
Po niekoľkých vetách stres začínal opadávať. No vzrušenie sa dotknúť a pobozkať tie pery, tie veľké pery, bolo veľké. Ozaj. Mala veľké pery. Také akurát k mojím perám ;). Ale musela to na mne vidieť, že si ju obzerám. Snažil som sa jej pozerať do očí, no to sa nedá. Keď ten druhý vidí, že pohľadom klesneš na pery, tak to nevysvetlíš. Myslím, že Ivana vedela ako na mňa. Hmmm. Boli sme čoraz viac a viac uvoľnení a dokonca sa začala usmievať. Cítila môj pohľad na jej očiach, na jej perách. Cítila, že neviem z nej oči odtrhnúť. Pozorujem, že sa červená. Bože. Vravím si. Je to na mne až tak poznať, že ju privádzam do rozpakov? Noooo to sa mi začalo páčiť a musím sa priznať, už som si nedával pozor. :). Ako jej tak pohľadom korčulujem po perách, slečna záhadná sa zakoktala. Bola nervózna. Šálku kávy si dala pred tvár. Akoby si ňou zohrievala dlane. Pozerajúc na stôl a ja samozrejme na ňu, mlčíme. Tíško som jej šepol, že žasnem. Žasnem, že je ešte niekto s tak krásnym srdiečkom.
Páči sa mi, ba priťahuje ma veľa vecí na ženách. No ale šarm a ešte keď žena je tak milo hamblivá taaak, je to ako báseň. Hmmmm, ako tak pozerám na jej oči, tak chcela zareagovať. Hej bola nervózna. Ale ako zareagovala. Jej hlas sa zmenil a ako malé dieťa takým maznavým hláskom mi tíško šepla. Mladý pán. Chcete ma spapať? V tom momente v mojej hlave, srdci vystrelil ohňostroj čerti mi spievali fanfare. To provokovanie mi takto vrátila. Už som bol zalúbený ;) a bol som v siedmom nebi. Čo v siedmom nebi. Ďaleko za nebom a to ani redbul by mi nedal krídla. ;)
Večer som sa nepripojil na sieť. Ale strašne som chcel. Chcel som pokračovať v čom sme začali ale vravím si ,,pomaly,,
Prešli dva dni a ja som sa neohlásil. Na stránke som mal predplatené, že som mohol vidieť kto si pozeral môj profil. Hmmmmm Ivana, Ivana, Ivana. Ja som tak od radosti zavrešťal. Si moja. Pomyslel som si. V tú chvíľu sa prihlásila. Samozrejme keď mala notifikáciu, že jej to poslalo správu, že som online. Bože bol som naivný, že všetko je náhoda. Rp čka. ,,Dobrý večer mladý pán,, môžem Ťa pozvať do divadla? Dlho nečakaka na odpoveď a ani neviem sedel som vedľa nej v hľadisku. Predstavenie nič moc. Nuda. Ale pocit, že som vedľa nej bol pre mňa väčším zážitkom a pokušením zároveň. Hľadieť jej do očí na nohy. Bola v mojich očiach ako princezná. V duchu som si dával otázky. Čo ona teraz prežíva? Tiež to tak berie? Strašne som sa tešil, keď s ňou pôjdem z divadla a odprevadim ju. Možno bude jemný dotyk možno pusa. Nooo dobre len na líčko by tiež potešilo. Predstavenie sa vlieklo a samotný dej som vôbec nevnímal. Veď som sedel vedľa dievčaťa, ktoré sa mi veľmi páčilo. Prišla prestávka a tíško mi šepla. Musím ísť na tualetu. Ja hneď samozrejmé akčný mládenec, ponúkol som sa, ze či môžem ísť s ňou. V tom som si uvedomil, že akú volovinu som povedal. Ale Ivana sa pousmiala a naznačila mi, že ju môžem odprevadiť.
No Ivana prekvapila. Po predstaveni nebol ani jemný dotyk ani pusa na líčko. Chcel som byť aspoň 20 minút pri nej keď ju budem odprevádzať. No ona sa na môj pocit rýchlo rozlúčila. Prečo? Nechce byť somnov. Ňuchám sa ako stavač. No smrdieť nesmrdím. Dokonca som mal môj naj parfem. Hmmm. Nechápal som. Si záhadná. Vravel som si. No ten pocit z hlavy nie a nie von, že prečo. Prešiel týždeň a priznávam, že som sa musel dostať do pohody z tohoto zážitku. Na oplátku že ma pozvala do divadla, som ju teraz ja pozval do kina. Zase siedme nebo bol som ako 5 ročný chlapček čo dostal hračku. Sedím vedľa nej a mala spomínam si biele nohavice. Ivana sa omylom rukou dotkla mojej nohy. Nooo dooooobre. Uderila ma nechtiac :). No zároveň sa ospravedlnila a pohladkala ma na kolene. Nooooo to dievča nemalo robiť. Ako mňaaaaa skrúúútilo. Hneď som hľadal bundu a hodil som si ju na rozkrok. Vravím jej. Zima. ;). Hmmm. Som citlivý čo sa čudujete. Nechápal som ako som z Ivany paf. Ľúbil som ju miloval. No Ivana nesklamala. Odchádzala z kina zase rýchlo domov. Tá záhadnosť ma dráždi. Vravel som si. Veď prečo nechce byť somnov dlhšie?
Neprešiel ani týždeň a stala sa vec aká sa nemala stať. Môj super priateľ tragicky odišiel z tohoto sveta. Už nebol tu, už nebol pri mne, už sme sa spolu nesmiali a nerybárčili. Lásku ktorú som cítil, nahradila bolesť.
Ako tak slzu utieram Rp-čka. Ivana. Akurát v tej zlej chvíli ma pozvala na tanečný. Bavili sme sa, že tanec je tiež čo nás spája. Ani neviem prečo som tak stručne odpísal ,,môžeme,, No tá jej reakcia bola rýchla. Ako keby som bodol nožom do nesprávneho miesta. Ako prosiiiim? Prišla odpoveď. Pani záhadná začala útočiť na mňa Rp-čkami. Nerozumel som prečo a čo sa stalo. Pravdepodobne tá stručná odpoveď bol ten problém. Pri otázke čo sa deje, som dostal odpoveď. Veď ty vieš prečo. Ty vieš. Chaos v hlave a bolesť v srdci. Zrušené priateľstvo na facebooku a zo začínajúcej lásky krach. Nechápal som. Pár riadkov o návrat a stále nič. Skôr som kládol ja otázky prečo taká reakcia z jej strany no stále odpoveď, že sa to pokazilo. Cítil som, že ma od seba odháňa. Prečo?
Nechcel som byť ako zúfalec a tak som sa odmlčal. No stále navštevovala môj profil aj niekoľko krát denne. Nešlo mi to do hlavy. No čo čert nechcel alebo chcel...možno niekto pri mne stojí a chcel nám dať šancu aby sme si to vysvetlili ... Rád som nakupoval v obchodnom dome Centro v Nitre. Ako si tak idem, tak vidím predomnou Ivanu. Pozerajúc do regálu vyberala potraviny. Stojím pred ňou asi 5 metrov a vravím si. Bože aká je krásna. Všetko mi prebehlo hlavou prvé riadky, prvé stretko. Hmm, ako sa všetko vie hneď otočiť. Pohol som sa k nej no hrdlo zovreté a len tak som prešiel okolo nej. Bez vysvetlenia. V hlave sa bili myšlienky čo by som jej mal povedať.
Ešte ten týždeň som dostal ponuku na novú pozíciu no už na Záhorí. Prijal som ju. Možno som chcel ujsť pred Nitrou. Neviem. Prešiel nejaký čas a navštívil som Mlyny. Veď nakupovať treba. Ten hore ma musí mať strašne rád. Ako keby nám dával druhu šancu. Idem si chodbou a v tom oproti mne Ivana. Išla pravdepodobne so sestrou. Naše pohľady sa stretli. Zaujímavé, že aj jej sestra pozerala na mňa. Cítil som, že sa rada na mňa pozerá. Srdce bušilo. Ten pocit bol strašne krásny. Prešli sme vedľa seba a pocit, že sme taak blízko bol krásny. Týždeň po tom, mi prišlo upozornenie, že chce niekto somnov nadviazať chat. Po prijati sa zobrazilo Ivana. Ahoj ako sa máš a či som ženatý. Nie nie som a momentálne žijem na Záhorí. No po tejto odpovedi sa už viac neozvala.
Už prešlo 9 rokov a vraciam sa opäť do Nitry. Do mojej milovanej Nitry. Spomienky ožili keď opäť stretávam Ivanu. Stála na parkovisku už ako dáma. Pousmejem sa a v duchu tam hore dávam úsmevom znamenie, že ďakujem. Už neverím, že to je náhoda.
Je to časť môjho života, na ktorú si rád spomínam. Je to ako prvá láska.
Ten pocit aký som pri Ivane cítil, som už viac nezažil.
Život nám prináša situácie, ktoré treba hneď riešiť a zahodiť hrdosť. Život beží prirýchlo a potom si človek povie, že všetko mohol riešiť inak. Myslím a verím tomu, že človek sa bezhlavo zaľúbi len raz za život.

Markiz
PeopleSTAR (7 hodnotenie)
Ďalšie príspevky autora
TOPlist TOPlist
Stránky PeopleLovePeople používajú súbory cookie. (Ďalšie informácie).