Spln

A znovu nemôžem spať. je spln. deň pred silvestrom. a vlastne keď pozerám na hodinky, už je silvester. začína to fajn nie?
len ležím v posteli, oči dokorán. sem tam ich privriem aby som zistila, či náhodou. ale nič. typické. stane sa to stále, no aj tak stále skúšam. stále. veď čo ak.
pred očami tisíce spomienok na obdobie keď mi bolo fajn. všade jeho tvár. lebo s ním mi bolo fajn. bolo. aj by som plakala, no oči mám dosť vyčerpané aj bez toho. napriek tomu nemôžem spať. je spln. pozerám na prázdnu stenu a uvedomujem si, že nerozmýšľam nad ničím aj keď vlastne rozmýšľam nad čím rozmýšľať. a v tom zase on. úsmev. ten jeho. opäť zatváram oči. opäť nič. otvorím a znova, no tentokrát spomínam na objatie. jeho objatie. tak pevné a zároveň tak nežné. spomínam na bozky, dotyky.. dotyky.. ležali sme na lúke, keď vtedy zapadalo slnko. len ja, on, deka a slnko. v objatí. spolu. nekonečné chvíle mlčania, ktoré vraveli tak veľa. hrať sa s nosmi bol jeho nápad. prišlo mi to detinské, no aj tak som to robila. lebo to bol jeho nápad. potom ruky. miloval hrať sa s rukami. hlavne tými mojimi. aj ja som to milovala, lebo.....lebo som milovala jeho. slza. prečo na to všetko myslím práve teraz? prečo teraz, keď mám niekoho s kým mi začína byť rovnako? prečo jednoducho nezabudnem a nepozerám len dopredu? prečo? dobre viem, že odpoveď poznám. nie je to strach z toho, že opäť stratím niekoho na kom mi záleží. je to preto, že sa bojím, že už nedokážem tak milovať. ale dokážem. problém je však v tom, že iba jeho. snažím sa rýchlo prísť na iné myšlienky. v tom mobil. smska. Michal. môj terajší. úsmev. Ten môj. úsmev preto, lebo v smske stálo len "ľúbim ťa". vraj len. tiež nespí. no on premýšľa nado mnou. a ja,... áno. výčitky. pozerám na smsku, hreje ma pri srdci, no nie je to ono. viem že ho ľúbim, ale nie je to ono. aj tak však ťukám "ja teba" a stlačínam odoslať. znovu len ležím a premýšľam. tentokrát o ňom. o úsmeve v ktorom je také množstvo lásky, že ju musí cítiť aj človek z kameňa. o pohľade, o ktorom viem že patrí len mne. teší ma to, zároveň trpím. som špina. áno, presne to som. slza. čo jedna. plačem, a poriadne. zaslúžim si to. neviem prečo mám ten pocit, ale viem že je to tak. uvedomujem si že mu nechcem ublížiť, no ak sa s ním rozídem urobím to. a ja sa s ním rozísť ani nechcem, lebo ho ľúbim..som krava. mobil. znovu smska. poteším sa lebo viem presne kto píše. možno nie až tak presne. odosielateľ je iba číslo. číslo ktoré som vymazala, no poznám ho naspamäť. neotváram smsku, lebo neverím vlastným očiam. ON? TERAZ? dlho som premýšľala čo spraviť a nakoniec som ju otvorila. text "je spln, viem že nespíš. milujem ťa." nechápem. čítam to dookola až to už vlastne hovorím z pamäti. je mi horšie ako mi bolo. v tom niekto klope na balkónové dvere. bojím sa ísť otvoriť. takto ku mne chodil len.... stál tam. s mobilom v ruke. šla som otvoriť ani neviem prečo. asi zo zvyku. pobozkal ma ani neviem prečo. asi zo zvyku. chvíľku sme len stáli, s mobilmi v ruke. v úplnom tichu. potom prešiel cez izbu a sadol si na posteľ. vždy si sadal na posteľ. opýtala som sa "čo to je?" a ukazovala som mu mobil. "mobil" povedal a usmial sa. ja som samozrejme nemyslela mobil. usmiala som sa. vstal z postele a pomaly šiel ku mne. rýchlo som sa trhla a šla zavrieť balkón. je mi zima. to som si opakovala v hlave, aj keď pravda bola iná. bola som v jednom ohni. z neho. "takže mám ostať?" prehodil, keď videl, že som zavrela. "je tu zima" rýchlo som odrapotala. "takže mám." znovu ten úsmev. teraz bol pri mne tak blízko,.. objal ma. rozplakala som sa. som krava. ale plakala som potichu. nechcela som aby si čosi všimol. som krava. jasné že si to všimol. dlaňami mi chytil tvár a utrel slzy. nosy. pobozkal ma. znovu. nebránila som sa. bola som taká šťastná. pre boha, veď on ma podviedol! odtrhla som sa od jeho pier no on ma pevne držal. vedel presne na čo myslím. vždy to vedel. "milujem ťa" povedal, a znelo to tak úprimne až som mu chcela povedať, že aj ja jeho. nepovedala som to. namiesto toho zo mňa vyšlo "ale ja.. ublížil si mi. ľuďom ktorých milujeme neubližujeme." sklonil hlavu. vzal ma na ruky a položil do postele. ľahol si vedľa mňa. srdce mi neskutočne bilo. "nechcel som ti ublížiť. nevedel som čo robím. bol to skrat. jednoducho tam bola vtedy, keď som tam potreboval teba." celý čas mi šepkal do ucha. vedel, že milujem šepkanie do ucha. "to je tvoje ospravedlnenie?" nenechala som ho robiť si so mnou čo chcel. zaskočilo ho to. len pokrútil hlavou. "vedela som to. povedať milujem ťa vie každý. a ja teraz.. mne je teraz dobre s Michalom." povedala som to s roztraseným hlasom. som krava. začal ma hladkať po vlasoch a perami zašiel znovu k uchu. chcela som ho zastaviť ale nedalo sa. až priveľmi dobre ma poznal. časom som ho už vôbec nechcela zastaviť. chytila som ho za tú krásnu hlavu a začala som pre zmenu robiť to, čo som vedela, že platí naňho. vedela som k čomu to vedie ale nechcela som to zastaviť. v tom mobil. smska. trhla som sa ako zo sna. Jakub ma ťahal späť. vedela som od koho je tá správa. načiahla som sa pre mobil. otvorila smku. "ja viem, a za to ti ďakujem. krásnu noc, posielam pusu". Jakub mi vzal mobil, prečítal si správu. usmial sa. "mám odísť?" opýtal sa, aj keď určite viem žeby sa to pýtal dovtedy kým by som mu neodpovedala nie. chvíľu ticho. ticho. nadvihol mi vlasy z krku a jemne ma začal bozkávať. potom si ma pritiahol k sebe. tak ako som sedela. len natiahol tie svoje krásne ruky, chytil ma okolo pásu a už som bola pri ňom. bozkávali sme sa tak nežne ako ešte nikdy. on bol taký nežný ako ešte nikdy. pomaly ma zobliekol. potom zobliekol seba. už som aj zabudla aký je nádherný. všetko na ňom bolo nádherné. hladkal ma. presne tak aby ma to šteklilo. aby som sa smiala. miloval keď som sa smiala počas toho ako sme sa milovali. všetko bolo dokonale krásne. keď sme skončili, tuho ma objal a stále mi čosi šepkal. hlúposti. hlavne hlúposti. aby som sa smiala. zrazu som chcela aby to nikdy neskončilo. rozplakala som sa. zas. som krava. on sa usmial. vedel prečo plačem. "on to pochopí.. my sme si proste súdení." pokrútila som hlavou "nechcem aby to pochopil.. ja ho mám fakt rada.. nechcem aby trpel." "myslíš že takto trpieť nebude? a keby netrpel on, radšej budeš ty?" "radšej budem ja.." usmial sa, pobozkal na čelo "aj pre toto ťa milujem" stiahla som mu pery k mojim, aby sme už nerozprávali. a všetko začalo znova. lebo sme nemohli spať. lebo je spln.