Viezli sme sa v tichosti po tmavých uliciach. James venoval svoju veškerú pozornosť na cestu, ale mne bolo nepríjemné sedieť len tak v tichosti.
,,Ako sa ti darí v práci?" jemne som sa naňho usmiala a na chvíľu sme si zahľadeli do očí. James sa usmial tým svojím úškrňom na "pol huby" a spustil:,, no, odkedy si odomňa odišla nie je to nič dobré. Všetci majú stále tie isté problémy partner, peniaze, závisť... Škoda reči. Ale ty sa pochváľ, ako sa ti darí na škole?" ako dopovedal, išieľ prepadiť rýchlosť a na pár minút spočinul svojou teplou rukou na mojom stehne. Moja niť myšlienok bola v nanosekunde stratená.
,,Tak čo by som ti také povedala? Skúšky som urobila a teraz sa vlastne len flákam a nakupujem darčeky na Vianoce."
,,A čo rodičia?" pýtal sa ďalej.
,,Mamina je unavená a vyťažená kardiochirurgička, ktorá na mňa nemá čas a vídame sa raz za týždeň. No a ocino, s ním som nikdy nemala dobrý vzťah a po tom incidinte, už žiaden," pokúsila som sa usmiať, ale veľmi mi to nešlo. James vraštil obočie, akoby mu svietilo do očí imaginárne slnko.
,,Mary, dnešok si nedáme ničím pokaziť. Platí?" opäť sa na mňa zahľadel a ja som sa utopila v jeho očiach modrej farby. James sa otočil a o pár minút sme zastali pred krásnou a modernou budovou hnedej farby. Kým som hľadela na toľkú a krásu a uvedomovala si, že ma vzal do tej najluxusnejšej rešraurácie v celom meste, James už stál pri mojich dverách a otváral mi ich. Zmätene som potriasla hlavou a elegentne vystúpila.
,,Mal si mi povedať, že ideme k Ivanovi. Obliekla by som sa ináč," vyčítala som mu a prijala ponúkanú ruku. James sa len uškrnul a viedol nás dnu.
,,Dobrý večer, pán Wilson," pozdravila sa mu mladá žena za stolom a priam ho vyzliekala svojimi orieškovými očami.
,,Dobrý večer, Beatrice," slušne ju pozdravil, no nevenoval jej skoro žiaden pohľad.
,,Zavediem vás k vášmu zvyčajnému stolu?" spýtala sa s úsmevom a pohodila so svojou obrovskou ryšavou hrivou.
,,Nie. Poprosil by som niečo súkromnejšie," odvetil zdvorilo a nasledovali sme ohrdntú Beatrice. Musela som sa usmiať nad jej ofučanou tvárou.
,,Betrice ma vždy balila, ale ja som sa jej nedal," pošepol mi do ucha James.Ako to do pekla vedel? Beatrice nás viedla cez preplnú miesnosť, ladenú do červenej a bielej farby, až do zadných boxov.
,,Prajem, vám príjemný večer," zapriala nám a po prvýkrát sa pozrela aj na mňa.
S Jamesom sme si pohodlne sadli a už o chvíľu pri nás stál pohľadný mladý muž.
,,Dobrý večer, moje meno je Paul a dnes večer vás budem obsluhovať," predtavil sa nám a usmial sa na mňa. Bol priateľský a mal taký milý úsmev. Podal nám jedálne lístky a vybral sa preč.
,,Teba nemôžem brať do spoločnosti, lebo sa s každým pobijem," povedal mi James a nechápavo krútill hlavou.
,,Neboj, aj on mi niečím pripomínal Jeho," usmiala som sa naňho a zahľadela sa do jedálnička.
PeopleSTAR (1 hodnotenie)