Nádej

Na hodinách mestskej katedrály práve odbila polnoc. Všade bolo ticho a celé mesto spalo tvrdým spánkom, z ktorého ho nedokázal zobudiť ani spád udalostí, ktoré sa odohrali v nasledujúcich minútach. Ľudia v tomto meste neboli zvyknutý na rušné chvíľky. Vždy sa veci diali pomalým tempom a nikto sa do ničoho nehnal. Tú noc, keď sa celá krajina ponorila do temnoty a začal sa boj, ktorý zmení osudy všetkých ľudí, bolo všade ticho. Ulice, zahádzané všelijakými odpadkami, papiermi a podobným neporiadkom zívali prázdnotou a pochmúrnou náladou. Na mesto doľahla hmla a nebolo vidieť ani meter od nosa. Ľudia spali vo svojich domovoch a netušili, čo sa tú spomínanú noc stane.

Z komínov domov sa valil hustý dym. Okná boli pozaťahované závesmi a stráže, ktoré mali stáť pri vchodovej bráne, s hlasným chrápaním ležali pri svojich kopijach a spali. V tom momente sa zrazu z tmy vynoril muž.

Jeho telo bolo mohutné ako telo poriadneho drevorubača a poviem vám, nechceli by ste oproti nemu stáť v bitke. Na nohách mal obuté tmavo-hnedé čižmy, telo zakryté čiernym zamatovým plášťom, ktorý mal na chrbte vyšitý znak slnka a na hlave prehodenú kapucňu, z pod ktorej mu boli vidieť len jeho azúrovo-modré, mačacie oči.

Podišiel k bráne a z jeho očí zrazu vyšľahol červený plameň. Pomalými krokmi prišiel k mrežiam a prešiel skrz ne akoby ani neexistovali. Ako náhle bol na druhej strane, oči sa mu dostali do normálnej podoby. Pred ním sa zjavilo mohutné mesto s miliónmi neznámych uličiek, domov a ľudí, no on vedel, aký je jeho cieľ a kde má ísť.

Rýchlym krokom sa pustil dopredu do hlbokých útrob mesta. Bežal svižným, ale za to tichým behom. Jeho oči sa rozhliadali do všetkých strán a snažil sa byť taký tichý ako to len dokázal. Postupoval rýchlo a už bol skoro v strede mesta, keď zrazu na rohu ulice, ktorá sa tiahla do hlbokej noci, uvidel dvoch mužov ako sa plížili popri malej budove. Na jeho tvári sa zjavili vrásky, ktoré značili jeho rozrušenie. Okamžite, ako ich zbadal, sa schoval za neďalekú budovu a pozoroval ich ďalej. Hneď ako muži prešli, on sa znovu rozbehol.

Prechádzal stredom mesta a vyhýbal sa všetkému svetlu, ktoré ho mohlo v túto tmavú noc odhaliť. Jeho cieľ bol neskutočne dôležitý, pre tento svet a tak isto pre neho. Mal ho už na dosah ruky, ale osud mu nikdy veľmi neprial a nebolo tomu inak ani teraz. Keď už bol skoro pri hrade, do cesty sa mu postavil muž. Vysoký, štíhli so zlatým brnením a plášťom obopínajúcim celé jeho telo. Na páse mal pripevnený opasok, na ktorom bola navlečená pošva a v nej ligotajúci sa jednoručný meč. Bol to Gulrod.