Cesta lásky

Vždy keď som vedľa neho, cítim ten pocit bezpečia a lásky. Tak isto som to pocítila v jeden krásny deň.
Ako každé ráno som sa rozhodla napísať naj kamoške či by sme o 13:20 nešli na kávu. Samozrejme, že mi po dvadsiatich sekundách odpísala: ,, Jasné, ale môžem zobrať priateľa ?". Keďže som chcela ísť tak mi nezostávalo nič iné ako povedať áno. O 13:20 sme sa teda vybrali von a stretli sme sa u kaviarne. Stála tam s priateľom, ktorý mal za sebou osobu podobnú ďalšiemu chlapcovi. Hneď na prvý pohľad som si myslela, že sú obi dvaja namyslený ale samozrejme som sa im predstavila a oni mne. Zistila som že sa volajú Peter(priateľ kamošky) a Thomas. išli sme si sadnúť na kávu. Po čase som sa však s obi dvoma zarozprávala a postupne sme sa spriatelili. Keď sme zaplatili a vyšli sme, išla už kamoška aj s Petrom domov a ja som ostala sama s Thomasom. Ponúkol sa či by ma nemohol ísť odprevadiť k môjmu domu. Súhlasila som a tak sme vyrazili. Na tú cestu domov nezabudnem. Rozprávali sme sa, bili sme sa, obímali a smiali. Po pár mesiacoch strávených vonku s Thomasom sme išli tou istou cestou k môjmu domu ako v prvý deň. Keď sme dorazili k bráne, objal ma a povedal: ,,Už si moja".
Bol to najkrajší deň v mojom živote.