Pribeh lásky

Chlapec sedel za kuchynským stolom.Bolo už skoro osem hodín,vyspal sa už lepšie,no to čo zažil predtým,to ho stále prebúdzalo.Vždy ked sa prebral zo spánku,tak siahol po mobile,je to pravda,sníva sa mi to?Ano je to pravda,mobil ukázal mail ktorý to všetko sposobil.To dievča mu ho napísalo,hoci vobec nemuselo,to si teraz veľmi dobre uvedomoval.Až teraz si plne uvedomil že aké to má neskutočné,statočné,tolerantné dievča.Taký mail ešte v živote nedostal,to dievča mu odpustilo,ba priam mu v ňom bránilo ich lásku,pohladkala ho slovami,no vzápatí ho vyhrešila čo že to porobil.

Ved si chlapče skoro stratil svoje dievča!Niečí hlas mu zašeptal.Striasol sa,s kým sa to rozprávam?No nevidel nikoho,bol sám.Ale teraz už vedel kto ho oslovil.Vidíš teraz čo ti napísalo to dievča?Cítaj si to hoci aj stokrát,je v tom maily všetko čo sa človeku do duše zmestí,ba povedal by som je to tam tak natlačené,na prasknutie,hlas mu vraví.Chlapec číta ten mail znova a znova,nechce tomu veriť,že sa to stalo,že mu to dievča odpustilo,naspať lásku dalo.Z očí sa mu rinú slzy,z úzkosti,žiaľu,radosti,hrdlo ma stiahnuté tak silno že ledva dýcha.No čo chlapče,pokájaš sa teraz?Chlapec prikyvuje,opakom ruky si poutiera od slz oči a dá sa do roboty.Tak teraz naprav to čo si pokazil hlas mu vraví.Nuž píše,písmeno za písmenom k sebe ukladá,vety plynú v jeden celok,čo príbeh tvorí.Bože,chlapec tíško šepce,ved som skoro zabil našu lásku!Z hrozou sa celý strasie.Tak až teraz vidí aké že to vzácne dievča má.Teraz vidí aký ma čistý charakter,ako statočne mu odpovedala na jeho útoky,na ňu.To stalo sa všetko preto že sa o ňu veľmi,veľmi bál.Dievča odišlo mu do cudziny za svojím synom a on tu zrazu ostal sám.Dobre vedel že musela za nim ist,chápal to.Chápal aj to že chlapec potrebuje pomoc,mama ho ochráni,všetko čo sa len dá spraví pre svoje deti!Je to statočná žena.Každý robí chyby,ale je sa potrebne z toho poučiť,dumal chlapec nad všetkým čo sa stalo.Píše dievčaťu sms,potom druhú,ba i mail posiela,je dlhý tak posiela další,a čaká.Dušu má stlačenú úzkosťou,očakávaním že či mu to prenádherné dievča,čo čistú dušu ako horská bystrinka má,či mu odpustí?Náročky to nespravil to nie,nevedel všetko to čo jeho dievča vedelo,tak sa stalo čo sa stat nemalo.Padli tam nepekné tvrdé slová,dievča sa strašne urazilo,sám videl že to prehnal,tak jej písal že on ju takú zlú nevidí,že sa len bál že mu ju niekto preberie,že ju stratí!Nuž z toho vzniklo to nedorozumenie,uznáva si chlapec vinu,však kto je bez viny nech doňho skalou trafí.Nič sa však nedeje ani dievča po ňom skaly nehádže,ba slovami ho utešuje,ukazuje mu cestu,že oplatí sa ľúbiť ženu,veriť jej,nikdy na ňu nezabudnúť,to už chlapec teraz dobre vie,už pokánie činí!Nuž skúsil som všetko napraviť,hlas z hora mu vraví,no teraz je rada na tebe,skús znova svoje dievča pozdraviť,poprosiť o odpustenie.Tak ju o to prosí,píše jej čo mu srdce káže,že ju ľúbi,bo žiť bez nej už nedokáže!Tak ťa prosím dievčina moja drahá,odpusť mi ak mozeš,bo ublížil som ti veľmi,neveril som ti ked som ti veriť mal,bo som nevedel to čo si ty vedela,inak by nebola vznikla tá celá mela.Nuž teraz čaká na odpustenie od tej dobrej dievčiny čo ju veľmi ľúbi,rád má.Veri že im ich láska k sebe naspať nájsť cestu pomože.Tak posielam ti ten príbeh čo chlapec zažil nerád,už v živote také strašné dačo zažit nechce,čaká teraz na odpoved od milej či ho ona zochce.

Pre moju lásku,pre moju dievčinu drahú,píše chlapec čo prosí o odpustenie.