V chatke na povale 2.časť

Cesta do lesa bola samé blato. Asi v noci prisiel veľký dazd. Mozno pre to som mal k Tebe zlahceny prístup a Ty si nic nepočula. Ako som dalej kráčal, myslel som len na to. Na ten vzrušujúci dotyk, na Tvoju vôňu. Cítil som sa nou posadnutý.
Ktovie aký parfum používaš. Premýšľal som trosku nad tym. Asi sa vkladnem do tvojej kúpeľne. Nádejal som sa.
Potom som začal uvažovať nad tym, ci si v chatke sama. Vsak nikoho som nevidel. To by bolo celkom dobre znamenie. Sadol som si na lavičku v neďalekom odpočívadle. Slnko uz bolo poriadne vysoko. Asi si uz vstala, obliekla sa, naranajkovala. Myslienky na Tvoju prítomnosť boli silnejšie a silnejšie. Nie, neprestávalo to. Prave naopak. Tie len silneli a silneli. Ako to mam vydrzat? Da sa vobec este takto žiť? S týmito otázkami som sa len motal po lese. Bol som ako bez duše, bez zivota, bez Teba....
Pomaly prichádzal vecer. Mesiac vyšiel spoza stromov a mne do srdca prisla nádej, na stretnutie s Tebou.
Zakradal som sa k chatke ako duch, kazducky krok ktory som spravil som mal naplánovaný. Ako v nejakom filme. Mozno detektívke. Podišiel som k dverám. Boli zatvorené ale nie zamknuté.
Vošiel som potichu dnu. Všade uz bola tma. Hodiny na stene v kuchyni ukrajovali cas noci. Bolo po jedenástej vecer. Zobul som si topánky aby moje kroky nik nepočul. Odložíl som ich pri vchodových dverách. Jemne a poľahky som kráčal k Tvojej izbe. Otvoril som dvere. Ano bola si tam. Spala si svojim sladkým a tuhým spánkom. Len pyžamo si mala ine. Dnes, take s kvietkami. Nevydržal som to. Rychlo som sa sklonil nad Tebou. Zacítil som vôňu ruží. Šla od Tvojej pokožky. Nieco nádherne, take veľkolepejšie. Krajšie ako včera. Len si dýchala a spala. Uz som nemyslel na dekolt. Chcel som Ta pobozkať. Pomaly, pomaličky som Ti dal svoj prvý bozk na vlasy. Potom druhy, treti. Mesiac presvetloval celu izbu. Mal som stastie. Na vsetko som dobre videl. Tak si tvrdo spala ze odvážil som sa na viac. Pobozkal som Tvoj krk a chrbát ruky. Bozky boli velmi jemne. Len som sa perami dotkol. Tvojho tela. Aby si sa nezobudila. Take jemne priblíženie, jemný dotyk. Ako ľahký vánok pri mori. Len pohladenie. Pohladenie Tvojho srdca. Tvojej duše. Zatúžil som po niečom velmi peknom. Asi som sa zamiloval. Do Teba. Plamienky lasky prehrievali moje srdce. Bolo to krajšie ako včera. Urcite. Necítil som vzrušenie. Ale nieco krajšie. Silnejšie.....
Blížilo sa svitanie. Posledný bozk na krk, na vlasy, na chrbát ruky.
Vstal som a odišiel.
Do svojho domu. Cakal ma spánok. Ľahol som si do postele. Myslel som vsak na Teba. Predstavoval som si Ta ako sa bozkavame, objímame a ľúbime. Takto som zaspával. Svojim snom lasky k Tebe....