Prihlásiť sa  |  Zaregistrovať
sk Slovakia  / 
dnes má meniny:
Emanuel
Logo
V chatke na povale 3.časť
>
icon 22.04.2021 icon 0x icon 4246x
Sen bol krásny, nekonečný. Opíjal ma svojou láskou, romantikou, vášňou. Keď som sa prebudil, cítil som sa vznešeno a uvoľnene. Tak, ako keby som sa miloval. Tá predstava ma vzrušovala viac a viac. Len som si želal tak, od srdca, aby sa sen stal aj skutočnoťou. Tak tajne, sám pre seba. Predstava, že Ťa uvidím raz nahú, možno v čipkovanej košieľke ma opantávala viac a viac. Moja myseľ patrila len Tebe, predstavy o spoločnom milovaní sa len stupňovali. Myslel som len na Teba. Na Tvoje dotyky, bozky, objatia. Ach, tá predstava, všetko to vychádzalo len z môjho srdca. Ako veľká voda. Myšlienky na teba prichádzali a prichádzali. Viac a viac. Čo s tým urobím? dá sa vôbec niečo? začal som nad tým premýšlať. Budem sa len k Tebe vkrádať, ako nejaký zlodej? Tajne dúfať po niečom veľmi peknom? Alebo svoju taktiku zmením? Uvažoval som, a túžil po Tebe. Deň sa rýchlo chýlil k večeru. Rozhodol som sa, že vyjdem zo svojho tieňa večného strachu. Láska vo mne k Tebe, tie nádherné predstavy boli predsa len silnejšie. Silneli i moje túžby po Tebe. Poobede som to nevydržal. Pekne som sa obliekol, a zaklopal som na dvere chatky. Z veľkým strachom som to robil. Predsa len, nebola to platonická láska, tak som to vôbec necítil. bolo to úplne iné, skutočné. Možno pre tie dotyty, letmé bozky, čo som Ti v noci dával. Vášeň sa len stupňovala. Podišla si k dverám. Otvorila ich. Privítala si ma úsmevom na perách. To na mňa zapôsobilo, aby som ťa oslovil. Prepáčte, prosím, že takto sa vkrádam k Vám, ale mám tadiaľto cestu. Nepodala by Ste mi pohár vody? spýtal som sa s nádejou, že nejako začnem našu konverzáciu. Ale samozrejme, poďte do vnútra. Pozvala ma. Teda prvé oslovenie mám chvala bohu za sebou. Pomyslel som si v rýchlosti sledu deja. Usadila ma za stôl v kuchyni a odišla do pivnice. Ja som sa porozhliadol po kuchyni. Len som sa usmieval, nič viac. Všetko, ako bolo, som si pamätal. Z tých tajných stretnutí v noci. Prišla neskôr, tak o desať minút. Čo budete vodu piť, dajme si víno, navrhla a so šibalským úsmevom naliala z krčaha do pohárov červené víno. veľmi som sa potešil. Sebavedome zdvihla poháre, jeden mi podala. Na čo si pripijeme? Spýtala sa ma. Na lásku, vyšlo so mňa tak nečakane. Na to ona sa začala vášnivo smiať. Tak dobre, odpovedala a vypila ten pohár do dna. Ja tiež. Nechcel som ostať v hanbe. Dáme si ešte? Platonicky to navrhla. Viacej mi nebolo treba. Prikývol som jemne hlavou. Druhý pohár vo mne spôsobil také vzrušenie. Musel som si tajne povoliť opasok na nohaviciach. Už sa to ani nedalo vydržať. Len som sa nahol dopredu, k stolu. Aby si nič nevšimla. Snáď to prekonám, tajne som dúfal. Tá jej charizma, tá blízkosť jej slov, tá ma začínala privádzať do šialenstva. A čo hľadáte v tomto kraji? Spýtala sa ma. Ja som nebol pripravený na odpoveď. Chvíľku som mlčal, a potom som povedal, že prechádzam tadiaľto. Mám cestu ku prístavu. Odpovedal som. Nejako sa divne zatvárila, že som mal pocit, ako keby mi neverila. Možno to bolo tým vínom, nakoniec som usúdil. Víno mi liezlo do hlavy, bolo dosť tuhé. Ja idem na trh do mesta. Nepôjdete so mnou? navrhla mi . Pravdaže som s tým súhlasil. Ale dáme si ešte. Povedala a naliala mi ďalší pohár vína. Červený mok vo mne spôsoboval neuveriteľnú túžbu po láske. áno, povedal som bez zaváhania. Vo víne je pravda, zasmiala sa a vypila ho celý pohár na dúšok. Ja tiež. Vstali sme od stola a odišli. Spolu sa nám šlo veľmi dobre. Mne sa síce ťažšie chodilo, od toho vzrušenia a myšlienok som to ťažko pred ňou skrýval. Ale dala mi tlačiť vozík s tovarom tak to ma pred hanbou zachránilo. Ako sme šli, začala mi rozprávať svoj životný príbeh, ako sa sem vlastne dostala. Bol napínavý, plný tajomstiev a záhad. Prišli sme na tržnicu. Pomohol som jej rozbaliť a vystaviť všetok tovar. odrazu som si všimol, že odvedľa od stánku k nej podišiel vysoký mladý chalan. Šibalsky sa usmieval, mal rýchly krok. Ahoj, pozdravil sa jej. Ahoj, odpovedala. Viacej sa k nej priblížil a letmo na líce jej dal pusu. Stál som ako obarený. To snáď nie. Do môjho srdca vrazila dýka. Tak som sa cítil. V očiach som mal slzy. On ju pobozkal, objal. spravil niečo, po čom som veľmi túžil. Ja hlupák, pomyslel som si. Však sme spolu šli takú dlhú cestu, prečo som to nespravil? neveriac som sa spýtal svojho svedomia? Ďakujem Vám za pomoc, odvetila mi. Ja Vám tiež, odpovedal som a odišiel........
PeopleSTAR (0 hodnotenie)
Ďalšie príspevky autora
V chatke na povale 2.časť
Cesta do lesa bola samé blato. Asi v noci prisiel veľký dazd. Mozno pre to som m...

V chatke na povale 1.časť
Našiel som ťa ležať...Voľne, ruku si mala jemne prehodenú cez svoje vlasy. Nádhe...

Vzdialené lúče Tvojho srdca.
Tam, v tom nekonečnom priestore. Niekde medzi dvomi svetmi, svojom i Tvojom som ...

TOPlist TOPlist
Stránky PeopleLovePeople používajú súbory cookie. (Ďalšie informácie).