Podľa čoho som si vybrala moju školu? 4. časť

Na andragogiku (vzdelávanie dospelých) som robila skúšky. Bolo nás hodne, ale zvládla som to. Prijali ma a ja som sa tešila na každého, kto sa ma bude pýtať, kde idem do školy. Mala som totiž z toho traumu. Každučký jeden človiečik nemal ani tušenie čo to andragogika je. Najťažšie je, že vy tomu človeku poviete základný ekvivalent tohto názvu, avšak on si nevie vôbec predstaviť, čím to ja budem, keď túto školu skončím. Po čase som si ale na tieto otázky zvykla. Keď sa človek rozhoduje, čo bude ďalej robiť. Či študovať alebo pracovať. Ak sa rozhoduje akým smerom pôjde, nikdy to nie je jednoduché. Je ťažké ísť celý život jedným smerom. Povedať si, keď budem malá, že budem tanečníčkou a naozaj sa ňou stať. Človek ak po niečom túži, musí sa snažiť a musí bojovať, aby si svoje sny naplnil. Ale ak ste takí ako ja, že máte mnoho záľub, mnohými smermi si viete predstaviť ísť, nikdy to nebudete mať také jednoduché ako vynikať v jednom smere na 100%.
Avšak musím povedať jedno. Ak by som si dnes dávala prihlášku na vysokú školu. Znova by som do jednej z nich vypísala práve andragogiku. Nie je to len tým, že je to naozaj zaujímavý predmet so zaujímavým názvom. Ale práve na andragogike som stretla takých ľudí, ktorí mi ostanú do konca života zarytý v mojom srdci. Ktorých dúfam nikdy nestratím a oni nikdy nestratia mňa. Stretla som tu svojich najlepších priateľov, známych a taktiež mnoho autorít, ktorý si zaslúžia moje uznanie. Pretože dosiahli to, čo chceli. A verím, že medzi takýchto úspešných ľudí, ktorí nemusia byť úspešní pre iných, ale pre sú hrdí seba, budem raz aj ja.