Podľa čoho som si vybrala moju školu? 1. časť

Od malička som snívala byť speváčkou. Byť slávna, bohatá a úspešná. Nemala som nereálne vysoké sebavedomie, nepreceňovala som sa. Naozaj som sa v umeleckom smere cítila ako doma a po každom mojom vystúpení som zožala mnoho chvály. Už keď som bolá malá, rodičia vo mne muzikantský talent objavili. Otec bol starý a skúsený muzikant. Tak sa rozhodli prihlásiť ma na základnú súkromnú umeleckú školu, kam som chodila krásnych desať rokov. Mala som to tam veľmi rada. Spievala som v zbore, kde neskôr zo mňa urobili sólistku. Častokrát som potom na koncertoch a rôznych podujatiach vystupovala aj sama. Vyštudovala som dva cykly zborového aj sólového spevu. Bola som si istá, že ak nebudem raz profesionálnou speváčkou, istotne na takúto kariéru budem pripravovať iné deti. Zatúžila som sa stať učiteľkou hudby. Milovala som hudbu. Je nádherné cítiť každučký jeden tón, aj napriek tomu, že ďalších dvadsať ľudí spieva úplne niečo iné. Ako teenegerka som mala mnoho snov. Túžila som byť herečkou, a úprimne až dodnes si myslím, že by som ňou mohla byť . Na školách som sa zúčastňovala recitatívnych súťaží. Reprezentovala som školy nielen v speve, ale aj v písaní a v prednese. Bola som pubertiačka obdarená veľkou komunikatívnosťou, rýchlim tempom reči, mimikou a gestikuláciou. Vďaka tomu, že som mnohokrát spievala pred veľkým obecenstvom mávala som len nebadateľnú trému a priveľmi rada som bola centrom pozornosti. Všetko predurčovalo tomu, že stredná škola by mala byť jednoznačne Konzervatórium. Každý vedel, že je to práve to, čo sa ku mne hodí. Chcelo som spievať a tak som sa musela tvrdo na skúšky pripravovať. Mala som veľkú trému keď došiel čas skúšok na moju vysnívanú strednú školu.