Podľa čoho som si vybrala moju školu? 2. časť

Mala som trojoktávový zvonivý hlas a všetkým sa môj výkon nesmierne páčil. Aj teoretické skúšky som nakoniec zvládla na jednotku. Avšak na každého sklamanie ma neprijali. Táto škola mala veľmi obmedzené počty prijatých študentov. Bola som sklamaná, ale ako dievča v puberte, som sa z tohto sklamania rýchlo otriasla. Nakoniec som bola zo základnej školy prijatá bez skúšok na mnou podané ďalšie dve školy. Moji rodičia chceli, aby som šla na odbornú školu, ak by som si náhodou premyslela vysokú školu. Aby proste zo mňa niečo bolo. Prijali ma na zdravotnú strednú školu a na školu podnikania. Dôvod prečo som si dala prihlášky na tieto školy? Rodina tvrdila, že sa za zdravotnú sestru hodím, nakoľko mám vraj „silný žalúdok“, nevadí mi krv a pod. Na strednú školu podnikania som si prihlášku dala z jednoduchých dôvodov. Moji rodičia v tom období boli podnikatelia a na tej škole som mala o rok staršiu najlepšiu kamarátku. Tak Vám je určite jasné pre ktorú školu som sa nakoniec rozhodla. Škola podnikania bola fajn. Počas strednej školy som začala spievať v kapele, takže som bola dosť zaneprázdnená. Každú sobotu som spievala na svadbe, či plese, alebo sme len tak skúšali. Školu som prezentovala na súťažiach v prednese a taktiež som vynikala v písaní na stroji, ktorý mi pripadal ako hra na klavír. Moja kariéra speváčky, či herečky sa z mojej dušičky pomaly vytrácal. Začala som snívať o úplne iných veciach, zamestnaniach , o tom, čím v budúcnosti chcem byť. Byť speváčkou sa stávalo už len detským snom. Na strednej škole som bola taktiež šéfredaktorkou nášho amatérskeho školského časopisu. Rada som si písala básne a články do tohto „Časáka“. Moje srdiečko zachcelo byť spisovateľkou alebo žurnalistikou, neskôr moderátorkou rádia, či redaktorkou.