Prihlásiť sa  |  Zaregistrovať
sk Slovakia  / 
dnes má meniny:
Milan (9)
Logo
Priznanie
<>
icon 28.02.2017 icon 0x icon 1845x
Vražda je hrozné slovo. Samotný skutok je ešte horší. Napriek tomu sa vraždy dejú a podľa môjho názoru sa aj budú diať. Človek sa týmto činom veľmi primitívne dokáže zdanlivo zbaviť problémov. Väčšinu problémov má však človek v hlave a tak vraždou nevyrieši vlastne nič. Samozrejme tak ako sa u ľudí líšia ich problémy, líšia sa aj ich motívy na vraždu. Niektorí sú duševne narušení, iný môže zavraždiť v afekte alebo na drogách ďalší si vraždu dopredu chladnokrvne naplánuje. Mňa asi zaradia do tej poslednej skupiny hoci je tu aj možnosť, že ma priradia k duševne narušeným, veď koniec koncov duševne chorý človek tiež môže plánovať. Trest za vraždu je v našom štáte smrť. Mňa však už nič nemohlo odradiť. Elektrické kreslo, ktoré na mňa čaká je mi ľahostajné. Netrápi ma ani to, čo si o mne budú myslieť ľudia. Pre mňa je podstatná len jedna vec. Už nikomu nebudú môcť ublížiť. Vražda je však zlo a každé zlo si zaslúži trest. Ja si ho pochopiteľne zaslúžim tiež. Práve preto som tu. Spravodlivosť je jedna zo základných vecí, ktoré uznávam. Určite sa aj Vám môj čin zdá hrozný, ale môžete mi veriť inak to nešlo. Áno, sú mŕtvi mojou zásluhou a vôbec to neľutujem. Svojím spôsobom som jediný človek, ktorý ich mal právo zabiť. Koniec koncov ani nemám dôvod svoj čin ľutovať. Každý z nich bol len kreatúrou človeka, bolí zlí ako diabol. U každého z nich sa tá zloba prejavovala inak, ale jednu vlastnosť mali všetci traja spoločnú. Ten hnusný odporný egoizmus, ktorý nie je schopný vidieť nič iné iba sám seba, svoj prospech, svoju vlastnú dôležitosť. Zaiste, toto by mohol byť dôvod na vraždu viacerých ľudí. Lenže títo traja boli výnimočný aj niečím iným ako len svojim egoizmom a zlobou. Ak mi dovolíte porozprávam Vám o každom z nich trocha obšírnejšie. Na súde mi to pravdepodobne aj tak nepomôže, ale snáď môj čin aspoň Vy lepšie pochopíte a ja veľmi potrebujem aby ma aspoň niekto chápal.

Milan
Agresia je bežná a prirodzená ľudská vlastnosť. Človek, ktorý v sebe nemá ani trochu agresivity sa ťažko presadzuje v akejkoľvek oblasti života a tým samozrejme trpí. Agresivita sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Umožnili to technológie a posun ľudských hodnôt. Agresívne sa správajú obchodníci, malé deti, ktoré v počítačových hrách kruto zabíjajú svojich virtuálnych nepriateľov, novinári ktorí nás presviedčajú o nevyhnutnosti niektorých vojenských aktov, manželia bijúci svoje ženy a deti, vandali. Asi každý uzná za najhorší prejav agresivity násilie. Násilie samotné môžeme rozdeliť na psychické a fyzické. No kým to psychické môžeme použiť len na ľudí s ktorými máme akýsi vzťah to fyzické môžeme páchať aj na niekom úplne neznámom. Väčšine ľudí si agresivitou a násilím niečo kompenzuje alebo nimi chce niečo získať, takýto ľudia potom zvyknú mávať depresie alebo výčitky svedomia. U nich by sa za trest dali považovať ich duševné stavy. No je tu ešte jedna malá skupina, ktorá je agresívna lebo ich to baví. Svojim správaním nesledujú zisk, ani si nekompenzujú svoje zlyhania. Jednoducho ich baví byť k iným surový, baví ich pozerať sa na utrpenie. Okrem toho majú radi aj strach ktorý svojim správaním okolo seba vyvolávajú. Ďalšou ich vlastnosťou je, že na rozdiel od väčšiny ľudí nepotrebujú aby ich niekto mal rád. K tejto agresívno-násilnej skupine patril aj Milan.
Už od malička bol surový a tvrdý. Človek, ktorý hlbší význam slov súcit a empatia nechápal. Podľa môjho názoru ani nikdy nemohol pochopiť. V jeho živote nebolo dňa v ktorom by nedal aspoň jednému človeku pri najmenšom facku. Násilie bola jeho vášeň. Mal z neho radosť. Keď videl možnosť niekomu ublížiť hneď ju využil. Najhoršie na tom bolo, že sa táto jeho choroba s vekom zhoršovala. Čím bol starší tým horšie sa jeho násilné činy stávali. Pravdepodobne by sedel, oveľa viackrát ako sa mu to podarilo, keby nedokázal šíriť okolo seba strach. Ktosi ho raz opísal ako človeka, pred ktorým utekalo všetko čo malo nohy vrátane stolov a stoličiek. Príliš veľa ľudí sa ho tak bálo až mu to zabezpečilo slobodu a beztrestné páchanie rôznych zločinov. Lenže bola to práve jeho absolútna istota, ktorá ho dostala. Lebo nech sa Vás aj akýkoľvek počet ľudí bojí vždy sa nájde aspoň jeden, ktorý ani tak nemá strach z Vás ako skôr z toho čo stane ak Vás nechá na žive dlhšie. A práve to bol môj pocit. Netrápilo ma čo sa mi stane mne ak sa mi pokus o jeho zabitie nepodarí. Skôr to ako dlho ešte bude môcť beztrestne ubližovať ostatným ľuďom. Jeho smrť je podľa mňa prínos pre spoločnosť. Už sa ho nikdy nikto nebude musieť báť. Nikomu nemôže ublížiť. Samozrejme chápem, že zákony fungujú inak a práve preto sa jeho vraždu ani nesnažím ospravedlniť ale vysvetliť.

Jozef
Ďalšou vlastnosťou, ktorá sa v dnešnom svete považuje priam za nevyhnutnú teda aspoň v prípade, že chcete byť úspešný je bezohľadnosť. V istom zmysle je nám ľuďom tento chladný egoizmus vrodený na druhej strane je spoločnosťou až nezdravo podporovaný. Už od mala sa deti učia aký dôležitý je ich osobný úspech. Máloktoré dieťaťa sa ale dozvie, že úspech zo sebou nesie aj určitú zodpovednosť za tých menej úspešných. Ľudia sú dnes bezohľadný aj po tom, čo svoje ciele dosiahnu. Miesto toho aby začali po naplnení svojho cieľa, pomáhať tým nešťastnejším si radšej stanovia nový cieľ. Takto sa vždy naháňajú za niečím, čo sa nedá nikdy dosiahnuť. Popri tejto nezmyselnej naháňačke ubližujú sebe aj ostatným. Samozrejme o tom aký počet ľudí ich bezohľadnosť zasiahne rozhodujú ich schopnosti. Hádam, že dáky bezohľadný robotník za pásom ovplyvní tak maximálne svojich kolegov a rodinu. No ak hovoríme o vysokopostavenom politikovi alebo obrovskom obchodníkovi tak to môžu byť aj státisíce ľudí. Nanešťastie k týmto ľuďom patril aj Jozef.
Nebol hrubý a surový ako Milan ale o to vypočítavejší a chladnokrvnejší. Človek z ktorého nemal nejaký materiálny zisk preňho nebol nikto, takých ľudí však nebolo veľa. Dokázal ľudí presvedčiť o hocičom. Mal talent pomocou ktorého by mohol pomôcť tisícom ľudí. No on tie schopnosti využíval na presný opak. Nedá sa povedať, že by mu výlučne išlo o to aby ľuďom ublížil. No podľa mňa sú ľahostajnosť a nezáujem rovnako zlé ako nenávisť. Už ako dieťa dokázal každého koho poznal pomocou svojho šarmu, ktorý mu rozhodne nechýbal, priviesť k tomu aby na ňom niečo získal. Bol inteligentný, tvrdý, šarmantný, presvedčivý a komunikatívny. Proste vražedná kombinácia vlastností pre podvodníka. A on bol podvodník obrovského kalibru. Ovládal širokú sféru podnikania a vďaka nemu niekoľko tisíc ľudí skončilo na chodníku alebo dokonca v márnici. Pochybujem, že vôbec niekedy mal výčitky svedomia. Vedel aké je klamlivé naháňať sa za niečím, čo mu už aj tak perfektný život nezlepší. Mal jednoducho rád to hranie sa na Boha. Bolo hrozné ho sledovať v jeho činnosti. Zneužil a zničil hocikoho. Zákon a polícia na neho boli krátke. Buď zákon obišiel alebo podplatil. No sú zákony, ktoré sa nedajú obísť ani oklamať. Jedným z nich je zákon, že všetci musíme umrieť. A nech už na to pozerám hocijako jeho smrť podľa môjho názoru nepatrí k smutným udalostiam. Koniec koncov aj tak by nikdy nemal dosť, nikdy by nebol spokojný a doplatila by na to kopa ľudí. Zabiť ho pre mňa bolo asi rovnako ťažké ako preňho okrádať a klamať ľudí.

Jana

Sex jednoducho patrí k životu. O jeho význame a dôležitosti niet pochýb. Len mám pocit, že v posledných pár rokoch sa sex tlačí akosi všade. Je v reklamách, časopisoch, knihách, filmoch. Samozrejme čím väčšmi sa sex ukazuje tým menej berie do úvahy jeho skutočná hodnota. Človek, ktorý ma za sebou po roku viac sexuálnych partnerov uvažuje o sebe ako o expertovi v tejto oblasti. No ak by išlo len o počet partnerov a počet sexuálnych stykov najväčší experti by boli asi zajace. Iste pokiaľ by takýto ľudia boli presvedčený o svojej rovnocennosti zo zvieratami malo by toto slepé ukájanie akú takú logiku. Zvieratá pudy na prežitie a zachovanie druhu potrebujú. No ľuďom takéto uspokojovanie svojich potrieb pravdepodobne k šťastiu nemôže stačiť. Aspoň zvýšenie rozvodovosti a počet návštevností u psychologických a iných poradcov tomu nasvedčujú. Napriek tomu, že sa ľudia v posledných rokoch dokážu fyzicky zblížiť expresne rýchlo na citovej úrovni sa nedokážu zblížiť takmer vôbec a pocit osamotenosti je v súčasnosti bežným javom. Intimita a radosť sa zo sexu vytratili. Pod radosťou si rozhodne nepredstavujem orgazmus alebo ejakuláciu. Myslím radosť, že môžete byť z niekým koho milujete. Sex sa skrátka stal pre väčšinu ľudí už len tovar. Je však jedno, či ste na strane kupujúceho alebo predávajúceho. Pretože či predávate alebo kupujete obchodujete z niečím, čoho hodnota je v rámci vývoja a zachovania druhu neoceniteľná. Jana žiaľ tiež patrila k takémuto druhu obchodníkov, ale na rozdiel od väčšiny ľudí na tom nezískavala len uspokojenie ani sa tak nesprávala kvôli pocitu samoty a už vôbec ju neprenasledovali psychické problémy kvôli tomu ako pristupuje k sebe a iným ľuďom.
Myslím, že Janu najlepšie vystihuje slovo štetka. Odo mňa to musí znie hnusne, žiaľ inak to povedať neviem. Tým samozrejme nemyslím len spôsob akým sa dostávala k peniazom. Podľa mňa aj prostitútka, ktorá sa živí svojím telom môže byť v podstate dobrý človek. Môže to byť len zúfalá žena, alebo človek ktorý do toho padol a nemá silu sa z toho už vyhrabať von. Je aj možnosť, že to niekto robí pre radosť alebo preto lebo ho tá práca napĺňa, ale tá je podľa môjho názoru úplne mizivá. Jana bola štetka lebo milencov a druhov si hľadala naschvál takých ktorí už mali manželky alebo priateľky. Už na strednej sa jej podarilo dosiahnuť dobré školské výsledky. Zviedla totiž riaditeľa aj zástupcu školy. Takto to znie ako z nejakej bláznivej tínedžerskej komédie no ak dodám záver ako tí dvaja nešťastníci dopadli smiech asi každého prejde. Jana tuto informáciu nakoniec aj tak predala novinám. Pretože to nebol problém dokázať, oboch opustili ich manželky aj s deťmi a oboch odsúdili. Do väzenia sa však dostal už len jeden. Riaditeľ totiž spáchal samovraždu hneď po konci procesu. Po tomto príbehu si pravdepodobne viete predstaviť ako sa jej život vyvíjal ďalej. Za päť či šesť rokov spôsobila mnoho rozvodov a aj ona sama sa niekoľkokrát rozviedla. Oproti Milanovi a Jozefovi sa Vám môže zdať neškodná, ale nie je to tak. Každý z nich ubližoval spôsobom ktorý bol preňho najjednoduchší a každý z nich sa v tom vyžíval. Jana mohla zvádzať mužov ktorí boli slobodní aj to by síce bolo neetické ale aspoň by popritom neubližovala ich manželkám a deťom. No Janu bavila práve táto pasáž, pripadalo jej vtipné ničiť rodiny a vzťahy. Bolo to nechutné. Považujem za šťastie, že smrť nie je chlap lebo inak je ľahko možne, že by ju Jana presvedčila aby sa otočila proti mne. Ani jej zabitie moje svedomie v žiadnom prípade neťaží.

Vražda
Väčšina vrahov ktorí sú pri zmysloch, vraždu vopred plánuje. Samozrejme každý z nich má pre to svoj vlastný dôvod. Niekto sa bojí, že mu vraždu dokáže polícia, iným ide o to aby vražda vyšla a ďalší proste len radi plánujú. Pre mňa bolo dôležité, iba to, či sa mi to podarí. Pri plánovaní človek musí zohľadniť veľa veci, ale najpodstatnejší je asi spôsob akým dotyčného chcete zabiť. Ďalší dôležitý bod je nájsť správnu príležitosť. Čo sa týka spôsobu, padla moja voľba na jed. Je to jednoduché a pritom efektívne. Navyše mi nešlo o to aby zbytočne trpeli. Pri jedoch, ak ich viete správne namiešať dotyčný v najlepšom prípade netrpí vôbec. Čo sa správnej príležitosti týka bol tu problém. Mojím cieľom bolo zabiť všetkých troch naraz lenže títo traja ľudia sa napriek tomu, že boli súrodenci prakticky vôbec nestretávali. Po tom, čo opustili rodné mesto ich nikto spolu už nevidel. Pravdepodobne spolu vôbec nekomunikovali. Možno mali o sebe aký taký prehľad aspoň z novín, ale inak sa o seba vôbec nestarali. Otázka ako ich dostať do kopy ma dlho trápila. Nakoniec sa riešenie našlo. Je to irónia, ale ich stretnutie zapríčinila smrť. Rok po mojom rozhodnutí sa zabiť ich, im zomrel otec. Podľa toho čo ste o nich doteraz počuli sa Vám asi nebudú javiť ako ľudia, ktorých trápi otcova smrť. No napriek ich až čistej zlobe, na pohreb prišli všetci traja. K pohrebom patria aj kary a ku karom patrí jedlo a pitie Ďalej už ani nie je veľmi čo povedať. Všetko ostatné zistili Vaši kolegovia z oddelenia. Jed bol v pohároch s vínom. Jeho vražedné účinky ich zastihli o pár hodín v spánku, takže vôbec netrpeli. Ku všetkému sa poctivo priznávam. Snáď sú po mojom vysvetlení pre Vás moje dôvody aspoň pochopiteľne keď už nie ospravedlniteľné. Je tu však ešte jedna vec, ktorú nezistili ani vaši kolegovia a ku ktorej sa chcem ešte dodatočne priznať. Je ňou vražda môjho manžela a ich otca. V jeho veku sa pitva už po úmrtí v spánku nerob.í Preto na ňu vaši kolegovia vlastne ani nemohli prísť. To je čin, ktorý skutočne ľutujem. Nie preto, že si ma ľudia budú pamätať ako ženu, ktorá si zabila manžela. aby mohla zavraždiť vlastné deti. ale preto lebo som pripravila o život dobrého človek. No zo svojimi deťmi som sa za celý život zhodla iba na jednej jedinej veci: „Keď sa rúbe les lietajú triesky.“
PeopleSTAR (0 hodnotenie)
Ďalšie príspevky autora
Zlodej - (záver)
Muž dočítal posledné riadky, posadil sa a zapálil si cigaretu. Teraz už vedel čo...

Zlodej-3
Nová éra nám priniesla kopu zmien a výhod aspoň v tom čase som to tak videl. Ric...

Pohovor
Poznáte ten pocit keď idete na pohovor. V žalúdku škvŕka trocha nervozity, na dl...

TOPlist TOPlist
Stránky PeopleLovePeople používajú súbory cookie. (Ďalšie informácie).