Môj chlapec dokonalý!

Určite ste už aspoň jeden krát zažili ten neopísateľný pocit. Niektorí tvrdia, že pri ňom pociťujú v bruchu akési motýle, iný zas, že im horí v hlave, buši srdce v hrudi tak silno, že sa im vidí, že je to až počuť..

Nemôžem tvrdiť, že ja som sa necítila podobne. Keď som ho videla znervóznela som. No nebola to z počiatku nervozita zo zamilovania. Chlapca, ktorého som dennodenne stretávala, Jozef, bol z našej obce. Nenávidela som ho! Čierne, kučeravé vlasy, tmavá pokožka, krásne zuby, ktoré vyčarili okúzľujúci úsmev.

Namyslenec! Každý sa okolo neho len krútil, akoby nik iný na svete neexistoval. No po čase som sa zamotávala aj ja. Cítila som, že sa páčim aj ja jemu. Viete ako to u teenegerov chodí. Hádky, naťahovačky, žiadne pekné slovo medzi nami nepadlo. Páčil sa mi! Začali sme zrazu znenazdania tráviť spolu mnoho času.

Chodievali sme sa prechádzať. Mrzlo, ale rozprávali sme sa tak veľa, že sme si ani nestihli uvedomiť, že už kráčame hodiny. Večer za večerom ubiehal ako voda. Avšak, každý z nás mal zrazu mnoho povinností, a my sme sa jeden druhému odcudzili. Nemali sme čas na prechádzky, nestretávali sme sa. Bolo mi to trocha ľúto, ale snažila som sa na neho jednoducho nemyslieť. V jeden večer mňa a moju kamarátku Aničku pozval kamarát k nemu domov. Že tam ma party, pretože jeho rodičia šli na dovolenku do Tunisu. Tak sme si povedali, že tam pôjdeme. Vychystali sme sa tak, ako sa na správne baby patrí a tešili sa na to, koho každého tam uvidíme. Sklamanie bolo veľké. Keď nám otvoril Paľo, chlapec, ktorý nás pozval, bol tam sám, a my sme boli prvé pozvané. To bol trapas! No netrvalo to dlho a ľudia začali prichádzať. Nakoniec nás bol plný dom. Zábava už bola v plnom prúde, keď som zrazu zahliadla jeho! Môj chlapec dokonalý. Žiarivým úsmevom sa na mňa pozrel a ihneď ma šiel pozdraviť.

Práve vtedy som zacítila ten pocit lietajúcich motýľov, búšenie v hrudi a všetko to, o čom sa tak veľa hovorí. Láska. Poznala som ho, a vedela som, že sa páčime jeden druhému, ale až teraz, keď som ho nečakane uvidela, práve teraz som to cítila. Strávili sme spolu celý večer. Rozprávali sme sa, smiali, uťahovali si jeden z druhého. Ako sa party schyľovala ku koncu a my sme sa chystali na odchod, povedal to! Opäť nečakane! „Prečo to robí?“ pomyslela som si! Vôbec som nebola pripravená! Povedal, že ma ľúbi a ja som ostala na neho ticho civieť. Ako taká „trapoška“! Stiahlo mi hrdlo a nemohla som vydať zo seba ani hlások.

Zosmutnel. Myslel si, že ja to tak ako on necítim. Ale bolo to práve naopak. V ten večer som mu to už ale opätovať nedokázala. Deň potom sme si SMS- kovali a ja som mu napísala, že je mi ľúto, že včerajší večer nedopadol podľa jeho predstáv. Dohodli sme sa, že sa večer pôjdeme poprechádzať. Bála som sa v kútiku srdca, že už nebude chcieť ísť so mnou von, ale našťastie sa tento chalan nevzdáva, ani po sklamaní. Večer sme sa stretli, rozprávali sa, ale ja som mysľou bola úplne inde. Dodnes neviem o čom sme sa zhovárali, pretože pocelý čas som myslela len na to, ako mu poviem, čo k nemu cítim. Ako sme sa už zberali domov, a chystali sa odísť každý svojim smerom, povedala som to. Povedala som mu, že mi je ľúto ako som sa zachovala, a že ja ho tiež strašne milujem, len som ostala zaskočená po jeho nečakanom priznaní. Odchádzali sme domov s úsmevom na tvári. Boli sme šťastní. Hodili sme sa k sebe ako dve časti od skladačky, ako dve časti zlomeného srdca, ktorými sa obdarúvajú páry na znak lásky.

Možno je tento príbeh pre niekoho bežný a gýčový bez nejakej zápletky, či Pilcherovej romantiky. Ale pre mňa je to v súčasnosti náš nádherný príbeh, plný citov a emócií, na ktorý veľmi radi spomíname už 5 rokov.